Je vhodná do každej záhrady, celkom dobre znáša znečistené ovzdušie, takže je ideálna aj do mesta. Zvyčajne dorastá do výšky jeden a pol až dvoch metrov, pred výsadbou si preto treba dobre rozmyslieť, kam ju vysadíte. Potrebuje totiž dostatok priestoru, a to nielen pre svoj vzrast, ale aby čo najlepšie vynikli jej krásne prevísajúce konáriky hlavne v čase kvitnutia. 

Päťpočetné kvety, ktoré sú dlhé dva až štyri centimetre, sa objavujú v máji a na rastline vydržia do júna. Majú rúrkovitý tvar a najčastejšie sú ružovej alebo červenej farby v rôznych odtieňoch, no môžu byť aj biele či dokonca žlté. Zvyčajne sú usporiadané do strapcovitých súkvetí. Okrem farby kvetov si pri nákupe môžete zvoliť odrodu s vínovými či so zelenočervenými listami, ktoré menia farbu podľa štádia rastu, v ktorom sa práve nachádzajú, od vínovohnedej až po tmavozelenú (napríklad ‘Purpurea’). Existujú tiež odrody s panašovanými listami, ktoré sú zvyčajne po krajoch biele a stred tvorí nepravidelne tvarovaná zelená plocha. Ker tak pôsobí dekoratívne aj po odkvitnutí. Opadavé listy sú protistojné, elipsovitého až pretiahnutého vajcovitého tvaru, väčšinou s pílkovitými okrajmi. Dorastajú do dĺžky od 5 do 10cm.

Vajgela výborne vyzerá vysadená ako solitéra, ale vďaka pomerne rýchlemu rastu sa dá využiť aj do živých plotov. Úspešne ju môžete kombinovať s trojpukom či pajazmínom, ktoré kvitnú v rovnakom období. Zeleň jej listov vynikne medzi kríčkami, ktoré majú svetlejšie či dozlatista sfarbené listy, napríklad s tavoľníkom či tavoľou. Pri vysádzaní do skupín ju dajte do popredia, najmä ak máte odrodu s tmavočervenými kvetmi. Tie by na tmavom pozadí zanikli. 

Aby vajgela dobre rástla, potrebuje pôdu pomerne bohatú na živiny a dostatok slnečného svetla, no znesie aj mierne zatienené stanovište. Je to úplne mrazuvzdorná rastlina. Ak jej vytvoríte vhodné podmienky, vydrží aj viac ako päťdesiat rokov.