Moruša biela

Moruša biela

Moruša biela okrem krásy ponúkne aj jedlé, veľmi chutné plody. Jej opadavé listy sú väčšinou srdcovité, pri krajoch zúbkaté, sýto zelené, až 15cm dlhé a lesklé. Pred opadaním sa menia na žlté. Patrí do rovnakej čeľade ako figovník, čo sa na niektorých listoch prejaví tvorbou nepravidelne hlbokých lalokov.

Od polovice leta dozrievajú podlhovasté plody podobné pretiahnutým ostružinám, ktoré pri úplnom dozretí sú čierne a lesklé a idú ľahko odtrhnúť. Ich chuť je príjemne sladká s jemne pikantnou ostrosťou vitamínu C. Je možné ich ďalej spracovať na džemy, šťavy, kompóty alebo čerstvé do dezertov, ktorým dodajú na originalite. Možno ich aj sušiť a vtedy sa ich chuť zvýrazní - sušené sa používajú namiesto hrozienok.

Rastlina je samoopelivá-ku tvorbe plodov nepotrebuje opeľovače. 

Morus alba

Moruša biela je výborne mrazuvzdorná a pre najlepšie plody ju odporúčame pestovať na čo najslnečnejšom stanovisku. Rez by sa mal odohrávať v zimných mesiacoch, aby nevytekala miazga. Pôda môže byť mierne kyslá až mierne alkalická, v každom prípade priepustná a radšej mierne vlhká ale nikdy mokrá alebo ťažká. Dobre znáša znečistené ovzdušie. Mrazuvzdorná do cca -34 °C.